Evanjelická bohoslovecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

VEGA 1/0698/23 - "Lajčiakova dizertácia o Ezechielovi v dobovom kontexte výskumu prorockých spisov"

VEGA 1/0698/23

Vedúci projektu: ThDr. Dávid Benka, PhD.

Zástupkyňa vedúceho projektu: doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD.

Členovia riešiteľského kolektívu: Mgr. Radoslav Hanus, PhD.

Mgr. Maroš Nicák, Dr. theol.

Mgr. Radim Pačmár, PhD. (2025)

 

Anotácia vedeckého projektu:

Projekt skúma dizertáciu “Ézéchiel: Sa Personne et son Enseignement” a vybrané teologické práce Dr. J. Lajčiaka v zaradení do výskumu prorockých spisov jeho doby. Cieľom výskumu je rozšíriť slovenskú recepciu dizertácie, aby nebola vnímaná osamotene alebo definovaná len všeobecným opisom, ale v interakcii s výskumom jej vlastnej doby. Vtedajší výskum prorokov je ústredný pre pochopenie zámeru Lajčiakovho diela.

Vedecké vnímanie prorokov na prelome 19. a 20 storočia ako náboženských mysliteľov a zástancov „etického monoteizmu“ malo vplyv aj na Lajčiakovu dizertáciu. Nebolo výnimočné, že výskum prorokov hlboko ovplyvnil verejné aktivity príslušných bádateľov. Z dnešného pohľadu obraz biblických prorokov v prácach z prelomu 19. storočia je v mnohých aspektoch zrkadlovým obrazom ideálov klasického liberálneho teológa/teologičky s jeho/jej dôrazom na náboženstvo ako primárne etickú záležitosť, nasadením sa za sociálnu spravodlivosť a kritikou kultových aspektov náboženstva a prejavov zbožnosti.

Medzinárodní partneri:

Katedra Starého zákona, Evangelická teologická fakulta, Univerzita Karlova, Praha, Česká republika Institut für Alttestamentliche Wissenschaft und Biblische Archäologie, Evangelisch-Theologische Fakultät, Universität Wien, Rakúsko.

Domáci partneri: Ústredný archív Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

Náčrt súčasného stavu problematiky 

Osobnosť Dr. Jána Lajčiaka, rodáka z podtatranskej Pribyliny, zasiahla do viacerých spoločensko-vedných odborov na Slovensku. Poskytla im mnohé myšlienkové podnety a bola významným príspevkom do tvorby slovenskej vedeckej terminológie. Aj keď sa o Lajčiakovi hovorieva ako o „tragickom kňazovi v tragickej dobe“ a Samuel Štefan Osuský videl v jeho osobe „zosobnenú tragiku svojho slovenského národa“, záujem o túto inšpiratívnu postavu slovenskej vedy a teológie nevymizol. Lajčiak dodnes nachádza ozvenu vo filozofii (napr. Lalíková, Erika. Realita a filozofia na Slovensku: Ján Lajčiak, Gejza Vámoš a Svätopluk Štúr. Bratislava, 2010), sociológii (napr. Turčan, Ľudovít. „Ján Lajčiak: Slovensko a kultúra“. Sociológia, Roč. 40 (2008), č. 1, s. 82 – 85), orientalistike (napr. Macúch, Rudolf. „Začiatky slovenskej orientalistiky.“ Tvorba T, Roč. 1 (1991), č. 10, s. 18 – 20) či v oblastiach kultúry, literatúry a aktuálnych výziev spoločnosti (Petrík, Borislav. „Ján Lajčiak vo svetle neznámych dokumentov.“ Tvorba T 3 (1993), č. 6 – 7 , s. 58 – 59; Petrík, Borislav. „Úvod.“ In Slovensko a kultúra, autor: Ján Lajčiak, Bratislava: Q111, 1994, s. 17 – 24; Kadlečík, Ivan. „Diagnostik slovenského života.“ Tvorba T 1 (1991), č. 3 , s. 8 – 9; Várossová, Elena. „Ján Lajčiak and the Criticism of Cultural Conservativism.“ In Language, Values, and the Slovak Nation, editor Tibor Pichler a Jana Gašparíková, Washington, D.C.: Council for Research in Values and Philosophy, 1994, s. 47 – 59; Kováč, Ladislav. Európsky odkaz Jána Lajčiaka. .týždeň. 25. október 2008, online atď.).V neposlednom rade o záujme svedčia aj viaceré vydania jeho najznámejšieho diela Slovensko a kultúra (1921, 1957, 1994, 2007, 2020).  

Lajčiak zasiahol do oblastí ako sú hebraistika a semitistika (Die Plural- und Dualendungen am semitischen Nomen. Leipzig 1902). Je jediným Slovákom citovaným v epochálnej hebrejskej gramatike Wilhelma Gesenia. Prehovoril do oblastí ako starozmluvná teológia (Ézéchiel: Sa Personne et son Enseignement. Paris 1905), preklad Biblie (Žalmy; Evanjeliá) a symbolicky nakoniec bol činný aj v cirkevno-zborovej, kazateľskej a pastorálnej práci (Pešť, Vyšná Boca). Povšimnutia sa Lajčiakovi dostalo v umení a dokumentaristike (Baláž, Anton. Prehovor Ezechiel. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2012; Ján Lajčiak v cykle Slovenskej televízie Portréty, režisér. Fedor Bartko). Dalo by sa iste v tomto zozname pokračovať.

Na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, inštitúcii riešiacej túto grantovú úlohu – najskôr teda na jej priamej predchodkyni Slovenskej ev. a. v. Theologickej Akademii – bola S. Š. Osuským v roku 1921 prvýkrát vydaná jeho práca Slovensko a kultúra paradigmaticky ako „I. sv. Ev. Theol. Knižnice“. Tento vedecký záujem o osobnosť J. Lajčiaka na inštitucionálnej úrovni pretrváva (Ábel, František. „Preklad evanjelií Novej zmluvy Dr. Jána Lajčiaka z gréckej pôvodiny do slovenčiny.“ In Evanjeliá, autor: František Ábel, Anton Baláž a Rastislav Stanček, Liptovský Mikuláš: Spolok Martina Rázusa, 2018, s. 455 – 475; Bándy, Juraj. Doktorská dizertácia Jána Lajčiaka na tému Plurálne a duálne koncovky v semitských menách. Zv. III, rev. Sláva šľachetným, zost.: Ján Juráš, Liptovský Mikuláš: Spolok Martina Rázusa, 2014, s. 11 - 12; Benka, Dávid. Ján Lajčiak and His Slovak Translation of the Book of Psalms (1904). In Nicák, M.; Tamcke, M. (eds.): Theologie – Dienst und Notwendigkeit. Münster: LIT, 2021, s. 49 – 56; Horňanová, Sidonia. „Osobnosť a vedecký prínos Jána Lajčiaka - slovenského intelektuála európskeho formátu.“ In Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity J. Selyeho - 2015 „Inovácia a kreativita vo vzdelávaní a vede“, Komárno: Univerzita J. Selyeho, 2015, s. 49 – 60).

Súčasťou projektu je medzinárodné vedecké sympózium Prorok v exile inšpirované životom a dielom Dr. Jána Lajčiaka. Konať sa bude konať v dňoch 28. – 29. októbra 2024 v priestoroch Univerzity Komenského, Evanjelickej bohosloveckej fakulty na Bartókovej ulici 8 v Bratislave.