Rok vydania 2016

Východosýrska liturgická kniha Wardā (sýr. ruža; 13. stor.) predstavuje mimoriadne vplyvné hymnologicko-teologické dielo tzv. „sýrskej renesancie“ (11.-14. stor.) formujúce sociálno-náboženskú identitu členov Asýrskej apoštolskej cirkvi Východu, pričom jednotlivé jej spievané alebo recitované ʿōnyāṯā (sg. ʿōnīṯā - hymnus) patria ku najobľúbenejším poeticky imitovaným predlohám naprieč sýrskymi konfesiami. Štúdia skúma hymnus o odpadnutom diakonovi, ktorý poskytuje okrem svojej liturgicko-teologickej intencie aj poznatky k dejinným udalostiam vychádzajúcim z kresťansko-moslimskej koexistencie, preto predstavuje centrálny historický prameň týkajúci sa konfesionálnej identity marginalizovaných veriacich a adresátovi poskytuje mechanizmy na prekonanie existenciálnych výziev.

Výskum knihy Wardā poukazuje na spôsob vnímania koexistencie s islamom, rozoberá interakciu s dogmatickými protivníkmi, poukazuje na revitalizovanie náboženského myšlienkového bohatstva z čias Sasánovskej ríše (3.-7. stor.) v islamskom období (13. stor.), ktoré bolo výrazne poznačené úpadkom a zničením Abbásovského kalifátu (1258) tatárskymi a mongolskými vpádmi. Prostredníctvom poetických obrazov sa ku slovu dostáva teologické myslenie básnika hodnotiace fenomén konverzie východosýrskeho diakona k islamu. Rozmanitosť symbolického významu poetických obrazov vystihuje charakteristické črty východosýrskej spirituality na pozadí sociálno-náboženských hrozieb, ktorých hlavnou príčinou je práve problematika konverzie.